Niektorí ľudia sú ako mechom udretí. Keď už to takto musím povedať. Pozerajú sa na druhých ľudí a všetko hodnotia na základe iných. Čo by si druhí ľudia pomysleli alebo, čo by oni na to povedali, veď to sa nepatrí, to sa nemá takto robiť, lebo sa to tak proste nerobí.
Z takýchto rečí mi je jednoducho ZLE. Na vracanie.
Nepochopím človeka, ktorý sa neriadi vlastným úsudkom, ale tým, čo by na to povedali druhí ľudia. Veď každý si je strojcom svojho šťastia. Nikto nemôže za to, čo si druhý človek pomyslí. Veď v konečnom dôsledku aj tak nikto nevyhovie každému. Vždy sa nájde niekto, kto na vás bude ukazovať prstom.
Jednoducho sa niekto nevie prispôsobiť tomu, že vy to chcete tak a nie tak ako povie on. Najhoršie je to práve ak máte takýchto svokrovcov. Rodičov si časom prikloníte na svoju stranu, dajú si to vysvetliť. Ale svokrovci si nedajú vysvetliť a myslia si, že oni sú tí najmúdrejší na svete. Nikto nie je múdrejší ako oni a všetko vedia dokonale. Nechcú sa prispôsobiť a keď niečo nechcú robiť, tak vymýšľajú úplne blbosti. Lebo chcú byť zaujímaví? Neviem, čo tým chcú dosiahnuť, ale je to na nervy.
Nepochopím asi snáď nikdy, prečo si niekto radšej pokazí vzťahy s blízkym človekom ako keby si mal popočúvať trochu toho, čo povedali druhí ľudia na niečo, do čoho sa nemajú ani dôvod starať. Veď rodina tu bude vždy a hentých ľudí človek ani nemusí počúvať. Alebo im treba jasne povedať, že vás to nezaujíma a vám sa to páčilo tak ako to bolo. Čo vám viac môžu? No, tak vás trochu poohovárajú, veď na tom nezáleží, príde nová iná lepšia klebeta a bude potom. Taká doba, kde sa každý ohováral a celá dedina sa pohoršovala nad niečím je dávno preč, tak sa zobuďte!!
Neohovárajte. Dobre sa zamyslite, kto vám je prednejší. Či vaša rodina alebo druhí ľudia, ktorí nemajú právo vás súdiť. Ja som z toho miestami zúfalá, že niekto si dokáže takto obtierať ústa o druhých ľudí pri tom vôbec netuší, čo sú zač a prečo robia to, čo robia. Je to pre mňa ako normálne súdiaceho človeka nepochopiteľné.
Niektorí ľudia sú ako mechom udretí. Keď už to takto musím povedať. Pozerajú sa na druhých ľudí a všetko hodnotia na základe iných. Čo by si druhí ľudia pomysleli alebo, čo by oni na to povedali, veď to sa nepatrí, to sa nemá takto robiť, lebo sa to tak proste nerobí.
Z takýchto rečí mi je jednoducho ZLE. Na vracanie.
Nepochopím človeka, ktorý sa neriadi vlastným úsudkom, ale tým, čo by na to povedali druhí ľudia. Veď každý si je strojcom svojho šťastia. Nikto nemôže za to, čo si druhý človek pomyslí. Veď v konečnom dôsledku aj tak nikto nevyhovie každému. Vždy sa nájde niekto, kto na vás bude ukazovať prstom.
Jednoducho sa niekto nevie prispôsobiť tomu, že vy to chcete tak a nie tak ako povie on. Najhoršie je to práve ak máte takýchto svokrovcov. Rodičov si časom prikloníte na svoju stranu, dajú si to vysvetliť. Ale svokrovci si nedajú vysvetliť a myslia si, že oni sú tí najmúdrejší na svete. Nikto nie je múdrejší ako oni a všetko vedia dokonale. Nechcú sa prispôsobiť a keď niečo nechcú robiť, tak vymýšľajú úplne blbosti. Lebo chcú byť zaujímaví? Neviem, čo tým chcú dosiahnuť, ale je to na nervy.
Nepochopím asi snáď nikdy, prečo si niekto radšej pokazí vzťahy s blízkym človekom ako keby si mal popočúvať trochu toho, čo povedali druhí ľudia na niečo, do čoho sa nemajú ani dôvod starať. Veď rodina tu bude vždy a hentých ľudí človek ani nemusí počúvať. Alebo im treba jasne povedať, že vás to nezaujíma a vám sa to páčilo tak ako to bolo. Čo vám viac môžu? No, tak vás trochu poohovárajú, veď na tom nezáleží, príde nová iná lepšia klebeta a bude potom. Taká doba, kde sa každý ohováral a celá dedina sa pohoršovala nad niečím je dávno preč, tak sa zobuďte!!
Neohovárajte. Dobre sa zamyslite, kto vám je prednejší. Či vaša rodina alebo druhí ľudia, ktorí nemajú právo vás súdiť. Ja som z toho miestami zúfalá, že niekto si dokáže takto obtierať ústa o druhých ľudí pri tom vôbec netuší, čo sú zač a prečo robia to, čo robia. Je to pre mňa ako normálne súdiaceho človeka nepochopiteľné.